Tipy na výlet

OBJAVTE KRAJ BOHATÝ NA VÝLETY

Park Košútka je svojou polohou ideálnym miestom pre turistiku a cykloturistiku na Podpoľaní. V dosahu niekoľkých kilometrov sa nachádza mnoho zaujímavých prírodných i kultúrnych pamiatok.


Poľana – 14 km

Stojí vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov, pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov. Týmito slovami začína jedna z najznámejších slovenských básní od Andreja Sládkoviča – Detvan. A presne taká Poľana je. Vysoká a divá, neprehliadnuteľná, ale kľudná. Je najväčšou prírodnou dominantou, ktorá sa vypína nad mestečkami Detva, Hriňová a lazníckymi roztrúsenými usadlosťami. Pred trinástimi miliónmi rokov bola Poľana iná. Bola mohutná kužeľovitá sopka, ktorá údajne dosahovala o kilometer viac, ako je tomu teraz V súčasnosti je Poľana najvyššia a najlepšie zachovaná sopka v Strednej Európe. Z jej gigantického kužeľa sa zachovala základňa s priemerom 18 km. Kaldera Poľany je vysoká vyše 400 m a uzatvorená hrebeňovým valom. Po výstupe na Zadnú Poľanu (1 458 m n. m.) a následnom prechode na vyhliadky Katruška a Zbojnícky tanec sa vám kaldera ukáže vo svojej plnej kráse. Z vrchu Poľany si uvedomíte, aké je Slovensko malé, keď čo i len kameňom dohodíte sa ukazujú Nízke Tatry a za dobrého počasia sa v diaľke vypínajú Vysoké Tatry s majestátnym Kriváňom.

Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana je vymapovaná s rozlohou 855 ha ako druhý najväčší prales na Slovensku. V oblasti Poľany sa pralesy zachovali pomerne dlho. Môžeme tu nájsť rôzne typy lesných biotopov. Priemerný vek porastov sa pohybuje od 180 do 230 rokov, najstaršie stromy dosahujú vek okolo 400-450 rokov. Poľana je bohatá na výskyt rôznej fauny a flóry, je symbolom a pôsobiskom medveďa hnedého.

polana


Vodopád Bystré – 12 km

Na južnom úbočí Poľany, na konci doliny Bystrého potoka sa vypína jedna z pých Podpoľania – Vodopád Bystré, po detviansky Bystrô. 23 metrov vysoký vodopád patrí k najvyšším a najmohutnejším v Západných Karpatoch. Vodopád je národná prírodná pamiatka a je veľmi dobre dostupný. Dolina svojou flórou a čerstvým vzduchom dotvára nezabudnuteľný zážitok.

vodopad-bystro


Melichova skala – 12 km

Poľana nám zanechala ako zvyšok svojej búrlivej treťohornej minulosti viaceré „opachy nezvratných skál“, napríklad Melichovu. Niekto si myslí, že je to stuhnuté čelo lávového prúdu, ktorého zvyšok už stihla zožrať erózia. Legenda však hovorí, že je to skamenená „dcéra tejto rodiny“ s nošou na chrbte. „Akoby Detva obrov nemala“ – baba s nošou je vysoká dobrých 15 metrov „a na tých prsiach mohutných“ ponúka plošinku s výhľadom. Kto sa tam vyštverá cez malé skalné okno a „spustí zraky prvé v doliny, čo vidí? Hory zázračnej stíny a prekrásnu slovenskú diaľ“ so Skliarovom pod nohami, s Detvou na juhozápade a hriňovskými lazmi na východe.


Malčekova skala – 10 km

Malčekova skala je akousi vstupnou bránou na Poľanu. Nenápadná, trávou pokrytá skala sa vypína nad Raticovym vrchom. Z vrchu skaly vidíte celé Podpoľanie ako na dlani, laznícke políčka i dobytok pasúci sa na priľahlých pasienkoch.


Kopa – 13 km

Nad Melichovou skalou sa vypína skalná stena Kopa, ktorá bola vymodelovaná mrazovým zvetrávaním. Prírodnou rezerváciou o rozlohe 57 hektárov prechádza severná hranica rozšírenia teplomilných druhov fauny a flóry.


Kaľamárka – 20 km

Južný svah Prednej Poľany ponúka ďalšiu skalnú dominantu – Kaľamárku. Tvoria ju 2 hradby brál, ktoré sú vysoké až 17 m a sú obľúbenou lokalitou horolezcov. Tieto skalné hradby využili ľudia už v mladšej bronzovej dobe, pred 3000 rokmi a z Kaľamárky vytvorili hradisko. Najlepšie viditeľnou stopou po ľuďoch obývajúcich Kaľamárku v dobách dávno minulých je cisterna na vodu na vrchole brál, vysekaná do skaly. Množstvo nálezov tvorili črepy z bronzovej doby a ďalších období, celý vrchol bol doslova posiaty črepinami, našli sa však aj kopije, meče, praslená, ihlice, časti sekier. Najzaujímavejší nález potvrdzujúci prítomnosť Slovanov je obojsečný meč z veľkomoravského obdobia.

kalamarka


Mačinová – 22 km

Mačinová je prírodná rezervácia, ktorá predstavuje typický príklad blokoviska až suťoviska, ktoré vzniklo na okraji lávového prúdu a je charakteristické pre územie vulkanického pôvodu. V zime stekajúca voda zamŕza a premieňa Mačinovú na obľúbené miesto ľadolezcov.


Dobročský prales – 25 km

Najznámejší slovenský prales sa nachádza 25 km severne od mesta Hriňová v centrálnej časti Veporských vrchov. Územie predstavuje zachovalú ukážku biotopu bukových a jedľovo-bukových kvetnatých lesov. Napriek tomu, že ide o najrozšírenejší typ lesného biotopu na Slovensku, prirodzených ukážok sa zachovalo veľmi málo, nakoľko tento typ lesov bol a aj v súčasnosti je intenzívne lesnícky obhospodarovaný. Na území pralesa sú zastúpené všetky vývojové štádiá a fázy karpatského zmiešaného lesa.


Čiernohronská železnička a lesnícky skanzen Vydrovo – 28 km

Čiernohronská železnička, vzdialená od Košútky len 28 km, je zachovaná úzkokoľajná lesná dráha medzi obcami Hronec a Čierny Balog. V období jej najväčšieho rozmachu mala jej sieť, rozvetvená do okolitých lesov 131,98 km. V súčasnej dobe na nej prebieha sezónna turistická prevádzka na 17 km zachovaných tratí. Za národnú kultúrnu pamiatku ju vyhlásili v roku 1982. Do dnešnej doby sa prevádzkuje 10km dlhá hlavná trať z Hronca do Čierneho Balogu, 3km predĺženie tejto trate z Hronca do Chvatimechu a 4km odbočka z Čierneho Balogu do Vydrovskej doliny.

Jazda v týchto drevených vagónikoch historickej lesnej železničky vám spolu s nádherným vidieckym prostredím a očarujúcou prírodou umožní vrátiť sa späť v čase na miesta, kde sa kedysi ťažilo drevo.


Bátovský balvan – 39 km

Bátovskému balvanu, ktorý leží na nivoch Hučavy sa hovorí aj Svedok, lebo kto by lepšie vedel vydať svedectvo o príbehoch, ktoré sa v Hrochoťskej doline odohrali ako on. Keď zbojníci stáli na vrchole Žiarca a drábi ďaleko za nimi v polovičke doliny, ich kapitán sa nahneval a od zlosti silno tresol do veľkého balvanu, ktorý sa týčil pod ním. Balvan sa v tej chvíli odtrhol a s ohromným rachotom sa gúľal dolu svahom. Tak hovorí povesť. Iná verzia zase hovorí, že je to mohutný aglomerátový blok, ktorý sa v starších štvrtohorách uvolnil mrazovým zvetrávaním a zrútil sa na údolnú nivu Hučavy v Hrochotskej doline. Blok je 14 m vysoký s priemerom 8 m. Medzi spevneným sopečným materiálom vidieť typickú sopečnú bombu hruškovitého tvaru, ktorá svedčí o tom, že v čase dopadu bola ešte v polotekutom stave. Na balvane sa časom prichýlil život, v nehostinných podmienkach tam rástla borovica od roku 1931 a do výšky takmer deviatich metrov. Nanešťastie ju vyvrátil víchor. Prírodná pamiatka sa nachádza hneď pri ceste a modrej turistickej značke.

batovsky-balvan


Kyslinky – 40 km

V roku 1905 začal Fridrich Habsburg s výstavbou železnice na zvážanie dreva. Krátko nato vznikla priamo v srdci krátera prvá horáreň, ako základ neskoršej lesníckej osady. Vláčik zvážal drevo a ľudí do roku 1975. Dnes sú Kyslinky rajom lesnej zveri, predovšetkým jeleňov. Dodnes sa traduje legendárny príbeh z konca druhej svetovej vojny, keď na Trojskalskej plošine skolili výnimočnú trofej ohodnotenú 241 bodmi. Bol to partizánsky jeleň, v tom čase svetový rekordér. Išlo sa na výstavu do Florencie, ale keďže nebol známy strelec, ukážkového jedinca oficiálne neuznali. Na základe tohto úlovku však Poľanu vyhlásili za rezerváciu pre jeleniu zver. Odkedy v roku 1961 zastrelili aj 240-bodový kus, má tento jelení revír navyše aj punc chráneného. Kyslinky patri k najkrajším oblastiam Poľany s výborným prístupom, či už od Prednej Poľany alebo cez Hrochoťskú dolinu.


Jánošíkova skala – 43 km

Jánošík mal veľa kamarátov v Hrochoti a Očovej. Stále keď prechádzal na svojom koni okolo, rád sa zastavil v miestnej krčme. Chýry sa rýchlo rozniesli a hneď mal v pätách drábov z Vígľašského zámku. Raz keď uháňal naspäť domov cez Bátovú na Poľane, vytesal do skaly dieru a spolu so zbojníkmi ukryl do nej svoje poklady. Skala nesie po Jánošíkovi meno dodnes. Masívne skalnaté bralo vulkanického pôvodu, vysoké približne 30 metrov a dlhé 200 metrov sa vypína nad potokom Hučava. Nachádza sa pár minút pri ceste smerom na Kyslinky, pri modrej turistickej značke.

janosikova-skala


Národné prírodné rezervácie

NPR Zadná Poľana
NPR Ľubietovský Vepor
NPR Hrončecký grúň
Ponická Dúbrava


Prírodné rezervácie

PR Pod Dudášom
PR Pri Bútľavke
PR Vrchslatina
PR Mačinová
PR Príslopy
PR Havranie skaly


Národné prírodné pamiatky

NPP Vodopád Bystré
Mičinské travertíny


Prírodné pamiatky

PP Kaľamárka
PP Melichova skala
PP Bátovský balvan
PP Veporské skalky
PP Spády
PP Havranka


Chránené areály

CHA Meandre Kamenistého potoka
CHA Horná Chrapková
CHA Dolná Zálomská
CHA Hrochotská Bukovina


Chránené stromy

CHS Buk pod Kľukou
CHS Buk pod Širokou
Brest na Hukave

MAPA STRÁNKY